Kontakt:

Obecný úrad
Litmanová 79
065 31 Jarabina

 

052 / 428 62 01
www.litmanova.sk
obeclitmanova@litmanova.sk

 

IČO: 00330019
VÚB, a.s.
Č. ú. 14124602/0200

Anketa:

Napíšte nám:

Pre odoslanie správy prepíšte text z obrázku.

Ľadová jaskyňa

    Ľadová jaskyňa v bradlovom pásme Ľubovnianskej vrchoviny

    V rokoch 1978-1979 urobila oblastná skupina Slovenskej speleologickej spoločnosti Spišská Belá v spolupráci s vedeckovýskumným oddelením Múzea slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši na žiadosť Okresnej pamiatkovej správy v Starej Ľubovni speleologický prieskum Ľ a d o v e j   j a s k y n e  v katastri Obce Litmanová.

    Účelom prieskumu bolo zhodnotiť jaskyňu zo speleologickej stránky a z hľadiska jej možného pokračovania pre uvažované sprístupnenie jaskyne. Hlavnou náplňou speleologického prieskumu boli sondovacie práce v puklinovom priestore v spodnej časti jaskyne.

    Geomorfologické, hydrografické a hydrogeologické pomery

    Záujmová oblasť patrí k Ľubovnianskej vrchovine. Celkový geomorfologický ráz okolia Litmanovej je podmienený pestrou ekologickou stavbou a erózno-denudačnou modeláciou terénu. Zložitý geologický a geomorfologický vývoj oblastí predurčil vznik charakteristického reliéfu bradlového pásma. Bradlové pásmo v tejto časti Ľubovnianskej vrchoviny vystupuje v asi 4 km širokom pruhu SZ-JV smeru a budujú ho rôzne typy jurských až spodnokriedových vápencov, vystupujúcich zo svojho mezozoického a paleogénneho obalu. Vápence ako rigidnejšie členy bradlového pásma boli vypreparované selektívnou eróziou z mäkšieho, plastickejšieho prostredia tvoreného z ílovcov, piesčitých vápencov a pieskovcov bradlového obalu. Rozdielne petrografické a mechanické vlastnosti hornín, vplyv tektoniky a exogénnych pochodov sa potom prejavili pri vzniku tohto bradlového reliéfu.

    Vypreparované vápence nápadne vystupujú až niekoľko desiatok metrov z okolitého hladko modelovaného reliéfu vo forme bradiel-tvrdošov, ktoré majú tvar kratších ostrých hrebeňov, svahových stupňov, vežičiek, ihiel, kopovitých útvarov a pod. Na strmo uklonených vrstvách sa vytvorili tzv. kozie chrbty. Bradlá, vypínajúce sa nad svoje okolie, sú geologicky zaujímavé a krajinársky veľmi príťažlivé.

    Územie odvodňuje potok Litmanovka s prítokmi. Potoky zarezaním sa do mäkšieho podložia vytvorili relatívne širšie doliny, oddelené plošinatými chrbtami, ktoré sa považujú za zvyšky vrcholovej denudačnej rovne. Pri sútoku potoka Rozdiel s Litmanovkou vytvoril potok narezaním vápencového tvrdoša krátku epigenetickú úžinu s vysokou kolmou stenou, vypínajúcou sa nad Obcou Litmanová. Najvyšším bezprostredným vrcholom v oblasti je Eliášovka (1023 m).

    Prehľad výskumov

    ромашка

    Jaskyňa bola miestnym obyvateľom známa už dávnejšie pod názvom Ľadová jaskyňa alebo Ľadovňa podľa výskytu ľadu, ktorý sa v nej udržiaval až do neskorého leta. Jaskyňa figuruje aj pod názvom Jaskyňa v Ostrých skalkách.

    Prvýkrát sa s prieskumom Ľadovej jaskyne začalo v roku 1931 po obhliadke jaskyne M. Žihaľom a notárom Ballom z Jarabinej. Za skromnej finančnej podpory potom miestni občania V. Hlinka, J. Lajčiak a ďalší uskutočnili ešte v tom istom roku niekoľko akcií, aby prenikli hlbšie do podzemia (ústna informácia J. Hlinku z Litmanovej , 1979). Pri otváracích prácach použili aj trhaviny, no zrejme ďaleko pod povrch nepostúpili.

    K ďalšiemu prieskumu došlo až takmer o štvrťstoročie neskôr. Vtedy lokalitu navštívili pracovníci Výskumu a ochrany jaskýň pri Cestovnom ruchu, n.p., A. Begala, J. Jirásek, J. Maro a V. Pleva spolu s občanmi Litmanovej P. Minčíkom, M. Nevickým, riaditeľom miestnej školy Rybovičom a jedným neznámym sprievodcom. Ako vyplýva z mesačného hlásenia, pracovníci Cestovného ruchu odstrelom balvanov vo vchode jaskyne dosiahli "silný mrazivý prievan vystupujúci z neznámych hĺbkových priestorov". Do podzemia pre zatarasený vchod neprenikli. Niektorí pracovníci Cestovného ruchu jaskyňu údajne ešte niekoľkokrát navštívili a jaskynné priestory zastrelili náložou. Roku 1967 jaskyňu orientačne preskúmala skupina jaskyniarskych nadšencov zo Spišskej Belej, ktorí v prieskume jaskyne a okolia pokračovali v rokoch 1973, 1975, 1978 a 1979. Výsledky výskumných prác dokumentujú technické denníky nachádzajúce sa v archíve MSK a OP v Liptovskom Mikuláši a oblastnej skupiny SSS v Spišskej Belej.

     

    Lokalizácia, opis, geologická pozícia, genéza a výplň jaskyne

    Jaskyňa sa nachádza v SZ časti Ľubovnianskej vrchoviny, asi 1,3 km severozápadne od Obce Litmanová v doline potoka Rozdiel, na ľavom úbočí Ostrých skaliek (miestne Mľanica) vo výške okolo 772 m n. m. Otvor je situovaný v ihličnatom poraste vo svahu pokrytom balvanitou sutinou.

    Jaskyňa má dva otvory oddelené od seba veľkým vápencovým blokom. Pravý otvor má tvar obdĺžnika s rozmermi 1,7x1,5 m a prechádza hneď do strmého puklinového priestoru širokého 0,5-1,2 m. V hĺbke 4,8 m pod povrchom už začína vodorovne dno jaskyne s krátkym výklenkom. Pod skalným stupňom na dne pokračujú priestory nízkym otvorom do najspodnejšej časti jaskyne.

    Ľavý otvor s rozmermi 0,4x1,5 m smerom dovnútra prechádza šikmo do puklinového priestoru, do ktorého vyúsťuje pravý otvor. Za otvorom (vchodom) sa priestory členia na niekoľko úzkych chodbičiek. Priamo, smerom dovnútra pokračuje popri balvane chodba široká 1,5 m s výškou okolo 1 m, postupne sa zužuje a nakoniec končí zasutením.

    Tesne za vchodom, na ľavej strane jaskyne, prechádza šikmý puklinový priestor malým stupienkom do úzkej, zasutenej puklinovej chodbičky. Jej priestory sa spájajú úzkym, strmým priestorom so spodným ukončením jaskyne. Medzi obidvoma chodbami smerom na JZ je tesne pri dne pokračovanie ďalšej úzkej, zosutenej a neprelieznej puklinovej chodbičky.

    Od členitého priestoru jaskyňa pokračuje stupňovite dolu, kde sa napája na priestory s krátkym výklenkom. Tesne pred ukončením jaskyne je po jej ľavej strane zasutené pokračovanie smerujúce na SZ do puklinovej chodbičky, nachádzajúcej sa v ľavej časti vchodu. Jaskyňa je 26,3 m dlhá s hĺbkou od povrchu 7,4 m. Jaskynné priestory sú založené na tektonických puklinách prestupujúceich vápencový masív, ktoré ho v detailoch členia na jednotlivé bloky. Vzájomným posunom vápencových blokov a oddialením puklinových plôch sa vytvorili pomerne úzke, prevažne puklinové priestory, ktoré boli neskôr sekundárne vyplnené vápencovými úlomkami a hlinou.

    Výplň jaskyne tvoria drobné až hrubé, nesprevnené ostrohranné vápencové úlomky. Zvláštny typ výplne jaskyne reprezentuje ľad jednak vo forme sublimačného ľadu - srieňu, jednak nátekového ľadu. Ľadová výplň je zastúpená podradne a má prechodný, sezónny charakter. Proces tvorby ľadu sa s rôznou intenzitou každoročne opakuje. Rekryštalizácia naviateho firnového snehu bola pozorovaná od vchodu až po začiatok drevenej výdrevy a jeho hrúbka bola maximálne 30 cm. Jaskyňa má dymanický režim vzduchu. V letných mesiacoch pozorovať prúdenie vzduchu von z jaskyne a v zime naopak, do jaskyne.

     

    мелисса

    http://www.litmanova.sk/sk/rse/img.php?class=img&id=266Fotogaléria ľadovej jaskyne